life is life

  2009-06-29

Monday

 Names dictionary

Chris - hlava rodiny

Jen - Chrisova manzelka

Anex - najstarsi syn, 4 roky

Benji - prostredny syn, 3 roky

Sam - najmladsi, take male bejby

Prvy let? Zvlastne, oco odisiel, mussel do Trnavy, vydana naospas malemu letisku v ktorom som sa pri mojej sikovnosti mohla velmi lahko stratit… Ujala sa ma mila holka, Ivanka, Bystricanka pracujuca v prechodnej, pre nu cielovej stanici, Manchestri uz 4 dlhe roky. Do lietadla som trafila, dokonca som si vdaka svojej neskusenosti vydobila miesto pri okienku… Keby sa dalo, urcite si ho otvorim kedze inhalovat zvysky zvratkov v Ivankinom vrecusku nie je najprijemnejsie a mixy v jej zaludku, teda sacku, na seba upozornovali nie prave najprijemnejsimi vonami. Zaludok mi obracalo len z prudkeho stupania a mozno, mozno to boli len nervy pred prvym letom, pred stretnutim mojej buducej rodinky, pred zmenou krajiny...Ale stalo to za to, pohlad na oblaky, z vrchu samozrejme… Velkomesta velke ako necht na malicku, rieky ponasajuce sa na celkom drobne pramienky. Pocasie nam prialo, v Manchestri bolo az 27 stupnov, obloha celkom jasna. Rarita? Nie, fenomen… S pomocou mojej grckajucej kamaratky som sa nejak dotackala do zony, v ktorej sa mozu nachadzat aj celkom bezni ludia, nie len vyvoleni, ktory prave prileteli, popripade odlietaju. Dvaja ludia ponasajuci sa na Chrisa Fishera z fotiek. EnTenTicKy… SPRAVNE! A necela hodinka v obrovskom aute s troma autosedackami na zadnych sedadlach sa da nazvat zaujimavou. Spoznala som krasy Huddersfieldu, vsade stormy, kopce, luky, nie ta betonova dzungla, ktoru som cakala. Tehlove budovy lisiace sa od tych slovenskych betonovych na seba putali vsetku pozornost. I ked za zmienku stoji aj jeden velmi smoliarsky clovek ktory si postavil krasny dom ale par rokov na to tam postavili dialnicu, jeden prud z jednej strany, druhy z druhej strany a tak sa dnes toho krasneho domu akosi nedokaze ani za nic zabvit…. Chudak

No prisli sme pomerne skoro, na ceste sme prefrcali okolo dvoch havarii…Okolo domu medzi dvoma prudmi dialnice.vtedy som este nevnimala lavu stranu, po ktorej chodia auta… Dialnica, jednosmerne prudy, to pozna aj taky sedlak ako ja… Zastali sme pred domom, mojmui pohladu uz celkom znamim, z fotiek… v skutocnosti bol vsak krajsi. Neviem, vsetko to bolo rovnake ako na Slovensku (az na tie tehlove budovy) ale aj tak mi to prislo neskutocne krasne, rozpravkove. Medzicasom, po ceste, Mi Chris porozpraval kde uz stihli zit. Par rokov v Londyne… Vysoka nespokojnost, prilis busy(neviem po slovensky,myslim ze nieco v zmysle uponahlane, take vytazene, zaneprazdnene) , potom Skotsko. Nadherna priroda, velky dom avsak prilis chladno. Az prisiel Huddersfield, mesto miest pre mna. Jen odomkla a hned zrucala tym svojim milim hlaskom: Nice to meet you. Bol doma len maly bejby Sam. Ma tak 10 mesiacov a vzdy ked uprene hladi na svoj vytuzeny object (co je takmer vsetko navokol) jemne nakloni hlavu. Prenho je to jemne, ja by som si vykrutila krk ale on mi pripada ako sova. Je skutocne TUCNY… Jen to priznava, aj Chris avsak su nazoru, ze je vcelku dobre, ked je bejby vypasene. Stredny Benji a najstarsi Alex este neboli doma a tak po nich Chris siel. Zatial mi Jen ukazala dom. Pekny, nadherny. Moja izba vyzera lepsie ako na fotkach. Mam tu telku, notebook, anglicky mobil aj sprchu. Viac mi netreba. Vo chvili, kedy som na zahrade pocuvala Jen hovoriacu o tom, ako sa s Chrisom spoznali a hned po 5 mesiacoch vzali dorazila jej druha polovicka aj s detmi. Den pred tym ich ucili jedinu vetu: Hello Lenka, welcome to our house… A tak to zacalo…

Alex, najstarsi s blond kuceravymi vlasmi sa hanbil, prostredny Benji okamzite vyceril tie svoje mini zubky a zaznelo zvucne Hello! Nic viac, nic menej. Bolo to krasne. Spokojne si pochutili na kolacikoch od mojej maminy… Zatial Jen skusala korbaciky a ostiepok, chris slivovicu. Mili ludia, obaja policajti. Najsmiesnejsie bolo, ked som ich ucila vyslovova_t “korbaciky” a “ostiepok”. To bolo smiechu… Asi tak ako ked sa s mojimi chabymi pokusmi pustam do anglickych slov ktore do troch minut zabudnem. Ale oni sa len smeju. Netrvalo dlho a mali sli spat, Jen im este citala daku story, zaspali rychlo. Vydatna anglicka vecera nadisla az po tom, ako utichol posledny detsky hlas a cely dom sa zdal byt celkom opusteny.. Chris ako pravy chef (kuchar) domacnosti navaril spanielske rizoto, celkom dobre. Ako, na tanieri som toho mala kopcom ale uz len zo slusnosti som to do seba napchala. Hodinku pred tym som este jedla Jenin sandwich. Fuuu take dobre sendvice fakt nenajdete nikde na slovensku, mala by sa tym zivit alebo co. A potom nasledovala prechadzka. Len ja, clekom sama, pomedzi stormy polnou cestickou trosku porozmyslat, napisat par ludom smsky. Vtedy to bolo prvy krat co mi fakt chybali iste veci. Okolo pol desiatej som sa vratila a do jedenastej som prejavovala chabe pokusy o dobru anglictinu… Vacsinou sme sa bavili o psoch. Maju dvoch, bieleho vlciaka, Max, sucka a cierny Labrador, Buster, havino. Momentalne su u Chrisovej mamy, byva celkom blizko (Jenina mama v manchestri) … Zajtra ich Chris dovezie a domacnost bude bezat v starych kolajoch. S mensou zmenou, s detmi bude vypomahat ista mila, skromna, pekna slovenska aupair, ja. Prverano si budik davat nemusim, vedia, ze posledne dve noci to so spankom nebolo bohvieco. Potom to uz bude tazsie… Ale tak hor sa do aupairovania.

 Miss you all (chybate mi vsetci)

PS: Ak budem chciet, Buster rad spava s niekym v posteli cize mam aku taku nahradu za moju haf haf Lindusku… Aj ked chabu ale lepsie vrabca v hrsti ako holuba na streche…A maly sam vazi viac ako prostredny Benji (3), dokonca ma rovnaku velkost plienok.

Prajem dobru noc

(inak sorry, nemam slovensku klavesku, makcene proste nebudu)